Denník SME uverejnil uplynulý piatok na stránkach svojej pravidlenej prílohy “Magazín o knihách” recenziu na knihu Marka Thelena. Jej autorkou je kultúrna publicistka Katarína Holetzová. Prinášame ju v celom znení.

“Názov Krvavá karikatúra  láka na atraktívnu tému, ale nie je ten lacnou naháňačkou za zločincami. Podl’a vzoru Dominika Dána sa na slovenskom knižnom trhu obj’avuje čoraz viac píšucich policajtov a im blízkych osôb, ktorí pod pseudonymami odkrývajú verejnosti zákulisie svojej práce a zaujímavých prípadov. Jedným z nich je aj Marko Thelen.

Poradca v oblasti vnútornej bezpečnosti pôsobiaci v medzinárodných a európskych inštitúciách vydáva už svoju druhú knihu, ktorá je inšpirovaná skutočnými dalosťami. Autor sa však neviaže na známe domáce prostredie. Po debute odohrávajúcom sa v Karibiku prichádzajú na rad Paríž a Dubaj.

Novinka s názvom Krvavá karikatúra zaujme kvalitnou zamatovou obálkou a najmä opisom. Ten je čitatelom totiž dôveme známy, i keď konkrétne mená či názvy dostávajú (rovnako ako autor) pseudonymy. V januári 2015 celý svet zhrozene sleduje útok na satirický týždenník Hebdo (vo verzii od Marka Thelena je názov magazínu pozmenený na Marlie Hebdom) a strach z teroristickej hrozby silnie. Bezpečnostný expert Denis Martinský však v tom čase rieši iný pripad, ktorý navonok so situáciou vo Francúzsku nesúvisí.  Pátra po mladej Slovenke v Dubaji. Napriek ubezpečeniam, že dievča je v poriadku, vyšetrovania sa nevzdáva a netrvá dlho, keď bojuj’e o vlastný život vinou zaslepeného islamistického fanatizmu.

Dej je rozšírený o príbehy z Martinského domoviny, kde sa postupne odhaľuje export zbraní. Spojitosť jednotlivých situácií je zjavná, ale výsledok pátrania prekvapivý. Práve téma teroristov a utečencov, ktorá je vari tou najpálčivejšou v súčasnej spoločnosti, je na prvý pohľad najatraktívnejšia. Thelen však ponúka v Krvavej karikatúre viac než bezbrehú naháňačku za teroristami, ako by sa mohlo z avíza zdať. V prvom rade – je naozaj dobrý v opisoch. Či sa jeho hrdina Martinský nachádza na Arabskom polostrove, alebo vo Vietname, čitateľ počuje ruch ulice a cíti vôňu miestnych jedál. Budovy neobchádza, ale vidí, pretože sa „predvádzajú na pobreží Perzského zálivu ako drahokam na medzinárodnej výstave vzácnych šperkov”.

Ďalším pozitívom je stavba príbehu. Hoci sa v texte vyskytuje dosť veľa (aj zbytočných) postáv, jednotlivé kúsky do seba zapadajú ako skladačka, sú logicky usporiadané a to tak, aby ich miešanie nenarúšalo dynamiku deja. Vzťah Martinského s Edmonise je mierne rozvláčny, ale svoj účel, presekávanie hlavnej vyšetrovacej línie, plní. Krvavá karikatúra je vydareným dielom, ktoré sa napriek lákaniu nezvrhlo na lacnú honbu za zločinom. Aj vďaka aktuálnej téme sa v záplave krimi a trilerov nestratí a môže poľahky získať spokojného čitateľa.”

Admin tím

6.2.2017