Webový denník Aktuality.sk uverejnil na svojich stránkach rozhovor s Markom Thelenom v ktorom sa spisovateľ rozhovoril o terorizme, o jeho novom krimi románe Krvavá karikatúra, ale aj o ďaľších zaujímavých témach. Rozhovor prinášame v plnom znení:

Bezpečnostný poradca a spisovateľ Marko Thelen sa profesionálne venuje boju s terorizmom a organizovaným zločinom. V spolupráci s políciami viacerých krajín a európskymi inštitúciami pomáha budovať kapacity na rôznych kontinentoch, aby dokázali čeliť celosvetovým hrozbám. Marko Thelen hovorí v rozhovore o terorizme a o jeho novom krimi románe Krvavá karikatúra.

Máme sa obávať teroristických útokov aj na Slovensku a zvykať si na strach?

Dokonané útoky v Európe, ktorých sme boli za posledné obdobie svedkami, niečo naznačujú. Začíname si pomaly zvykať na ich častejší výskyt. Na uliciach hlavných západoeurópskych miest vidíme zvýšený počet vojakov, legionárov a policajtov. Štáty spúšťajú informačné kampane. Zjavujú sa letáky o vhodnom správaní sa počas teroristických útokov. Z praxe priamo z terénu zároveň veľmi dobre vieme, že za posledné dva roky sa každý mesiac v mnohých krajinách Európy včas podarilo zastaviť niekoľko plánovaných atentátov. Často išlo iba o pár sekúnd, pár krokov, pár rán alebo pár dešifrovaných slov z odpočúvania, ktoré nás delili od nových krvavých dôsledkov. Nabudúce sa to možno teroristom opäť napriek obrovskej snahe bezpečnostných zložiek a poučenia z chýb podarí. Ale kedy a kde bude tiecť krv, nikto vopred nevie. Nechcem napodobňovať mnohých analytikov a hovoriť o akejkoľvek pravdepodobnosti, alebo či sa máme obávať aj na Slovensku. Navyše strach je relatívny. Koľko ľudí denne zahynie kvôli dopravným nehodám? Máme sa obávať denne cestovať autom, lietať lietadlom? Majú sa rodičia denne strachovať, keď nechávajú deti samé ísť zo školy, či na ne nečakajú nejakí únoscovia alebo devianti? Áno môžeme, ale potom to nebude život. Strach iba nahráva radikálom, násilníkom, teroristom, pretože o to im práve ide.

Čo vlastne podnecuje a posilňuje terorizmus?

Odpoveď nie je jednoduchá a nezmestí sa do tohto rozhovoru. Musíme ju hľadať v dávnej histórii ale aj v súčasnosti. Začiatky môžeme nájsť už v období, keď sa formovali prvé štáty a delila sa moc. Následne, keď si jednotlivé krajiny začali medzi sebou merať sily a vznikali vojny, či už náboženské, politicko-mocenské, územné a ekonomické. K vzniku viacerých teroristických skupín prispeli aj vojnové konflikty na Blízkom a Strednom východe a v Afrike druhej polovici minulého storočia ale aj v tomto storočí. Išlo v nich hlavne o konkurenčné budovanie vplyvu medzi západnými veľmocami a Ruskom. Pokiaľ ide o posilňovanie terorizmu, tak v súčasnosti k tomu patrí aj chudoba, ekonomické krízy, rast pravicového extrémizmu. Rovnako nezvládnuté dlhoročné vlny plánovanej migrácie a s nimi spojené getá v európskych metropolách, kriminalita a výrazná islamistická radikalizácia. K tomu sa pridáva neplánovaná hromadná migrácia organizovaná kriminálnymi skupinami spôsobujúca jednak utrpenie utečencov ale aj mnohé skryté riziká.

Čo sa s tým dá robiť?

Keby na to existovala ľahká odpoveď, túto tému by sme dnes ani neriešili. Je to kultúrno-sociálna, morálna, náboženská, ekonomická a bezpečnostná téma. Myslím si, že terorizmus ako taký nikdy nevymizne. Rozrastá sa medzi nami stáročia a ďalšie stáročia tu bude prítomný. Pokiaľ bude na našej planéte čo deliť, o čo bojovať a čo konzumovať a užívať si, tak vždy budú vznikať extrémistické zoskupenia schopné chladnokrvne popravovať nevinných ľudí. Buď pre ich vlastnú neukojenosť, extrémne názory a chorú filozofiu alebo ako nástroj iných pre dosiahnutie svojich ekonomických záujmov. Aby som však nebol taký pesimistický, tak je potrebné uviesť, že v boji s terorizmom aktívne zohrávajú často úspešnú úlohu bezpečnostné zložky. Napriek negatívnemu pohľadu väčšiny ľudí na policajtov, môžeme ďakovať, že ich máme. Najmä tým zo špeciálnych elitných tímov, ktorí za posledné obdobie urobili obrovský kus práce, hoci sa to na prvý pohľad vôbec nezdá a nikomu nechce veriť. Aby som to trochu odľahčil, potom tu máme aj detektíva Martinského, ktorý k dielu tiež priložil svoju ruku (smiech).

Hlavný hrdina vašich románov detektív Martinský ste vy?

Niekedy som už odpovedal, že by som ním chcel byť. Bohužiaľ nemám toľko silných stránok (smiech).

Keď ste ho už spomenuli, čo nám prináša v najnovšom krimi thrillere Krvavá karikatúra?

Vrhá sa do nebezpečného pátrania po zmiznutej Slovenke na Arabskom polostrove práve v čase teroristických útokov v Paríži z januára 2015. Odhaľuje nepredstaviteľné súvislosti zmiznutia mladej Slovenky Adriany s útokmi v hlavnom meste Francúzska, so Slovenskom a Českou republikou. Odkrýva tajomstvá súvisiace s prvými vlnami utečencov ale aj s vraždou na severe Slovenska.

Z krátkeho videa ktoré prezentuje knihu, nastupujú na koži zimomriavky. Ako pravdivý je celý príbeh?

Tak ako uvádzam v úvode knihy, príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami. K reálnym situáciám, ktoré som zažil, alebo o ktorých som sa dozvedel od kolegov, som pridal svoju fikciu. Zmenil som niektoré miesta, obsah, niekde čas a osoby. Tak vznikol celý dej.

Kedy sa román objaví na pultoch kníhkupectiev? Stihnú si ho čitatelia kúpiť pod stromček?

Istotne stihnú. V kníhkupectvách sa zjaví koncom novembra, najneskôr počas prvých decembrových dní v závislosti od distribúcie. Dúfam, že si detektív Martinský aj tentokrát získa priazeň čitateľov a že každému spríjemní chvíle pri čítaní. Tak ako v knihe Dlhé tiene Karibiku aj v románe Krvavá karikatúra som sa snažil mrazivú krimi tému zjemniť cestovateľskými prvkami z blízkych i vzdialených krajín.

Píšete pod pseudonymom a na verejnosti nevystupujete. Môžu sa čitatelia s vami nejako spojiť a reagujete na ich odkazy?

Samozrejme. A vždy ma poteší, keď niekto napíše. Na otázky reagujem cez webový odkazovač na svojom webe alebo cez facebookový profil.

Hoci sa stáva, že z časových dôvodov odpovedám s oneskorením, vždy sa každému ozvem.

Zhovárala sa Júlia Benčová.

10.11.2016